Noticias

Komunidade Ataúro Kontente ho Dezenvolvimentu iha Sira-Nia Munisípiu

todayAugust 4, 2026 102 1

Background
share close

Ataúro, 04  Agostu  2026 (RAFA.TL)- Prezidente Autoridade Munisípiu  (PAM) Ataúro, Mateus Belo, konfirma katak komunidade Ataúro kontente ho dezenvolvimentu infraestrutura baziku  iha munisípiu ne’e tanba kuaze komunidade Ataúro  bele asesu  estrada no  eletrisidade  ho di’ak.

Prezidente Autoridade Munisípiu (PAM) Ataúro, Mateus Belo.

“Bele hatete katak tinan rua ne’e progresu dezenvolvimentu liuliu liga ba infraestrutura baziku la’o kapaas loos.  Durante tinan rua ne’e, ami konsege ho dezenvolvolvimentu estrada, foin primeira vez Ataúro bele goja estrada ho alkatraun,” PAM Ataúro Mateus Belo hateten ba jornalista sira iha Portu Ataúro, Segunda-ne’e.

PAM Ataúro adianta  estrada sira ba área rurál kuaze  nahe hotu, no mós agora  daudaun estrada sira loke foun barak tan  iha área urbanu sira.

Nia hatete, Munisípiu Ataúro  iha ona  aldeia 16  mak asesu ba eletrisidade no hela aldeia-tolu mak seidauk, no agora daudaun tenderizasaun ba  projetu liña eletridade sei la’o no  espera katak prosesu la’o lalais iha fulan-Agostu to’o  Setembru bele iha kompaña ne’ebé bele dada liña  eletrisidade ba aldeia tolu ne’ebé seidauk asesu ba eletrisidade.

Nia hatutan sei iha problema nafatin ho bee-moos, maibé Governu sentrál ho Autoridade Ataúro  kontinua buka dalan oinsá hodi rezolve.

Infraestrutura seluk liga ba kapitál setór saúde no edukasaun mós kobre hotu ona, espera ba oin bele garante fasilidade sira hodi halo atendimentu ba povu Ataúro.

Jornalista: Zita Menezes

Written by: RafaFM

Rate it

Sé maka ita

Harii husi Nilton no Akita durante tempu susar sira hafoin referendu, Rádiu Rafa mosu nu’udar símbolu esperansa no rekonstrusaun iha Timor-Leste. Ida-ne’e maka estasaun rádiu dahuluk ne’ebé mosu hafoin independénsia, halibur foin-sa’e sira, habelar ksolok, no fó lian ba jerasaun foun, maski bainhira barak sei hela iha uma ne’ebé halo ho ahu-ruin hafoin destruisaun ne’ebé kauza hosi violénsia ne’ebé mosu hafoin referendu 1999, iha ne’ebé timoroan sira vota atu haketak hosi Indonézia no harii nasaun ida ne’ebé independente no livre.

Kontaktu sira
error: Content is protected !!