Noticias

PR Afirma La’ós Tempu Hasa’e Taxa Administrativu Ba Transporte Públiku Sira

todayJune 17, 2026 87 2

Background
share close

Díli, 17 Juñu 2026 (RAFA.TL)- Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta, hateten iha situasaun mundu no Timor-Leste enfrenta hela  krizé globál sira relativamente ho folin kombustivél ne’ebé aas, la’ós oportunidade ba Governu atu hasa’e taxa administrativu ba transporte públiku sira.

Notísia Relevante: DNTT Klarifika Taxa Administrativu Aumenta Tanba Dokumentu Transporte sira Prazu Ona no La Renova Tuir Loron Inspesaun

Prezidente Repúblika José Ramos-Horta hato’o nia  afirmasaun ne’e ba jornalista sira iha Aeroportu Internasionál Pretzidente Nicolau Lobato, Díli, Kuarta (17/06/2026), hodi hateten katak ho situasaun krize mundial sira nune’e, tuir loloos Governu  tenke fó insentivu ba transporte públiku sira ne’ebé hala’o negosiu la’ós hasa’e fali taxa sira ne’ebé prezudika sidadaun sira nia atividade.

“Buat ida ha’u hatene iha prinsípiu ida kualkér polítiku hatene bainhira mundu  no ita-nia rai rasik ne’e iha krize nia laran, krize enerjetiká, folin mina, buat sira ne’e hotu la’ós  momentu para atu  aumenta taxa, ne’e duni ha’u ladún komprende matenek  boot sira nian polítika ne’e,”  José Ramos-Horta hateten.

Prezidente Repúblika afirma ho nia  esperiénsia naruk, haré  folin mina ne’ebé sei sa’e nafatin  iha mundu, no presiza tempu naruk atu halo normal fali folin mina, inkuli mós sei mosu fenomenu ell-nino iha sekulu ida-ne’e nia laran ell nino sei afeta rai hotu-hotu, tanba ne’e la’ós oportunidade atu Governu  hasa’e taxa administrativu ba transportev públikú sira.

“Entaun la’ós momentu atu aumenta taxa ba buat ruma, tenke  haré hodi hahú fó insentivu ba bisnis na’in sira, insentivu ba sira ne’ebé halo via  transporte públiku truck, mikrolete, sira ne’ebé transporte ema, insentivu ba hahan importan hahan nian,” Xefe Estadu subliña.

Tuir dokumentu ne´ebé Rafa.tl asesu iha lei nú. 17/2026 kona-bá taxa administrativa ba tipu matrikula 30 definitiva ba automovel pezadu ho reboke sei aplika tarifa $30, ba automovel lojeiru $30, motosiklu $20, veíkulu agrikola $30 no viekulu motór $30.

Tipu mátrikula 20 provizoriu ba automovel pezadu ho reboke sei aplika tarifa $20, ba automovel lijeiru $20, motosiklus $1 5, veíkulu agrikola $20 no veíkulu motór $20.

Iha fali tipu alterasaun matrikula ba automovel pezadu ho reboke sei aplika tarifa $30, ba automovel lojeiru $30, motosiklus $20, veíkulu agrikola $30 no veíkulu motór $30.

Tipu serfikadu 14 matrikula vefkulus (DSPLOV) ba automovel pezadu ho reboke sei aplika tarifa $14 ba automovel lijeiru $14, motosiklu $14, veíkulu agrikola $14 no veíkulu motór $1 4

Iha tipu matrikula espesiál ho letra tolu no alagirisimu haat hamutuk $500, iha fali letra tolu no algarisimu tolu hamutuk $750, maibé ba xapa matrikula espesiál ho letra rua no algarisimu rua hamutuk $1000

Iha tipu troka naran no xapa matrikul lakon sei selu $28 ba automove pezadu ho reboke, ba automovel lojeiru selu $28, motosiklu $28, veíkulu agrikola $28 no veíkulu motór $28.

Iha tipu rejistu faktu referente ba automovel pezadu ho reboke sei selu $10,50, ba automovel lijeiru $10,50, motosiklu $10,50, veíkulu agrikola $10,50 no veíkulu motór $10,50.

Rejistu foun ba propriedade sira hanesan automovel pezadu ho reboke sei selu $88, ba automovel lijeiru $53, motosiklus $25 veíkulu agrikola $84 no veíkulu motór $42

Iha tipu alidade anuál sirkulasaun ba automovel pezadu ho reboke sei selu $44 ba automovel lojeiru $26,50, motosiklu $12,50 veíkulu agrikola $42 no vefkulu motór $28.

Tipu substituisaun titúlu rejistu propriedade duplikat ba automovel pezadu ho reboke sei selu tarifa $28, ba automovel lijeiru $24,50 motosiklu $17,50, veíkulu agrikola $28 no veíkulu motór $28.

Tipu substituisaun provozoriu ba automovel pezadu ho reboke sei $44, ba automovel lijeiru $26,50, motosiklu $12,50, vefkulu agrikola $42 no veíkulu motór $14.

Tipu inspesaun matrikula foun ba automovel pezadu ho reboke sei selu $42, ba automovel lijeiru $21, motosiklu $14, veíkulu agrikola $28 no veíkulu motór $28.

 Jornalista: Zita Menezes/Editór: Vito Salvadór

Written by: RafaFM

Rate it

Sé maka ita

Harii husi Nilton no Akita durante tempu susar sira hafoin referendu, Rádiu Rafa mosu nu’udar símbolu esperansa no rekonstrusaun iha Timor-Leste. Ida-ne’e maka estasaun rádiu dahuluk ne’ebé mosu hafoin independénsia, halibur foin-sa’e sira, habelar ksolok, no fó lian ba jerasaun foun, maski bainhira barak sei hela iha uma ne’ebé halo ho ahu-ruin hafoin destruisaun ne’ebé kauza hosi violénsia ne’ebé mosu hafoin referendu 1999, iha ne’ebé timoroan sira vota atu haketak hosi Indonézia no harii nasaun ida ne’ebé independente no livre.

Kontaktu sira
error: Content is protected !!