Noticias

Governu Sei Define Modelu Organizasaun Foun Ba Servisu no Kargu Diresaun ho Xefia iha RAEOA

todayApril 1, 2026 88

Background
share close

DÍLI, RAFA.tl – Konsellu Ministru aprova Projetu Rezolusaun Governu, ne’ebé aprezenta hosi Ministru Administrasaun Estatál, Tomás do Rosário Cabral, hodi define modelu organizasaun foun ba servisu no kargu diresaun no xefia iha Rejiaun Administrativa Espesiál Oé-Cusse Ambeno (RAEOA).

Iha komunikadu ofisiál ne’ebé Rafa.tl asesu husi Portal Governu, Kuarta (01/2026), hateten Rezolusaun Governu ida-ne’e ho objetivu atu asegura implementasaun modelu organizasaun foun ba servisu Rejiaun Administrativa Espesiál Oe-Cusse Ambeno, tuir reforma estruturál ne’ebé introdús hosi Dekretu-Lei n. 1/2026, loron 2 fulan-Fevereiru, aliña ho ida-ne’ebé adota ona ba Administrasaun Territoriál Nasionál tomak.

Ministru Administrasaun Estatál iha responsabilidade atu elabora no hato’o ba Konsellu Ministru proposta fundamentada ida ho kuadru foun ba dirijente no xefe servisu rejionál sira, akompaña ho ninia organograma no mós definisaun ba perfíl kompeténsia sira ne’ebé presiza ba kargu ida-idak, iha koordenasaun ho Ministériu Finansas no Komisaun Funsaun Públika.

Rezolusaun ne’e estabelese mós abertura ba prosesu provimentu (prienximentu) kargu diresaun no xefia hafoin aprovasaun ba proposta, nune’e mós mantein titulár atuál sira iha sira-nia funsaun to’o prosesu provimentu (prienximentu)  ne’e nian remata. Aprovasaun ba proposta ne’e tenke halo iha loron 40 nia laran.

Desizaun ida-ne’e ho objetivu atu garante tranzisaun ida ne’ebé organizadu lahó interrupsaun iha funsionamentu servisu Rejiaun nian, no reforsa kapasidade administrativa, klareza iha estrutura organizasaun no prestasaun servisu públiku ba komunidade lokál sira.

Reportajen ekipa Rafa.tl

Written by: RafaFM

Rate it

Sé maka ita

Harii husi Nilton no Akita durante tempu susar sira hafoin referendu, Rádiu Rafa mosu nu’udar símbolu esperansa no rekonstrusaun iha Timor-Leste. Ida-ne’e maka estasaun rádiu dahuluk ne’ebé mosu hafoin independénsia, halibur foin-sa’e sira, habelar ksolok, no fó lian ba jerasaun foun, maski bainhira barak sei hela iha uma ne’ebé halo ho ahu-ruin hafoin destruisaun ne’ebé kauza hosi violénsia ne’ebé mosu hafoin referendu 1999, iha ne’ebé timoroan sira vota atu haketak hosi Indonézia no harii nasaun ida ne’ebé independente no livre.

Kontaktu sira
error: Content is protected !!