Ouvir RAFA Ritmo, Voz e Coração de Timor
Díli, 17 Agostu 2026 (RAFA) – Atu melora liután servisu atendementu pesoál saúde sira-nian, Organizasaun Mundial Saúde (OMS) iha Timor-Leste hamutuk ho Parseiru Pasífiku husi Estadus Unidus Amérika (EUA), Segunda-ne’e, fasilita formasaun ba profisionál saúde sira husi Servisu Nasionál Ambulánsia no Emerjénsia Médika, Institutu Públiku (SNAEM,I.P).
Objetivu husi formasaun ne’e atu hametin kapasidade no kualidade servisu emerjénsia médika iha Timor-Leste.
Diretór Nasionál SNAEM, Simplicio Amaral informa katak formasaun ne’e fó enfaze ba apoiu moris báziku, triajen báziku no transferénsia pasiente ho seguru.
“Iha formasaun ida-ne’e kona-ba apoiu moris báziku, triajen báziku no transferénsia pasiente seguru,” dehan diretór SNAEM ne’e haktuir ba jornalista sira iha Salaun OMS, Díli.
Nia agradese ba Parseiru Pasífiku Estadus Unidus nian no OMS ba sira-nia apoiu no kompromisu kontínua hametin sistema saúde emerjénsia iha Timor-Leste.
Simplicio mós relata parseria ne’e la’ós de’it kona-bá ekipamentu no formasaun, maibé liuliu kona-bá kapasidade atu salva moris iha situasaun krítika. Tanba, ekipa ambulánsia no pesoál saúde sira dala barak enfrenta situasaun emerjénsia, hanesan asidente tráfiku, feto ne’ebé iha komplikasaun durante partu, ka labarik ne’ebé dada iis makaas.
Iha situasaun hirak-ne’e, nia dehan asaun iha minutu dahuluk, desizaun kona-bá fatin apropriadu ba pasiente no maneira atu transfere pasiente ho seguru bele determina rezultadu ba pasiente.
Tópiku apoiu moris báziku, tuir Simplicio, fó abilidade ba ekipa sira atu ajuda mantein moris pasiente iha minutu dahuluk molok pasiente to’o iha ospitál.
Nia mós destaka importánsia triajen báziku, ne’ebé ajuda pesoál saúde atu identifika lalais pasiente ne’ebé presiza kuidadu imediatu, pasiente ne’ebé bele hein no pasiente ne’ebé presiza transfere diretamente ba ospitál.
“Triajen hanorin ita atu haree lalais, deside ho loloos no fó prioridade. Sistema ida-ne’e ajuda ami uza ami-nia rekursu limitadu sira ho maneira ne’ebé matenek liu atu salva ema barak nia moris,” Simplicio Amaral hateten.
Kona-ba transferénsia pasiente, Simplicio salienta prosesu ne’e la’ós transporta pasiente de’it, maibé tenke asegura pasiente ba fasilidade saúde ne’ebé apropriadu, ho kuidadu no komunikasaun ne’ebé loos.
Nia konsidera formasaun ne’e nu’udar pasu importante ida hodi fortalesimentu institusionál SNAEM, hadi’a kapasidade servisu ambulánsia nasionál no aliña prátika sira ho padraun internasionál.
Iha fatin hanesan, Medical Officer OMS Timor-Leste, John Prawira, mós subliña OMS apoia SNAEM no Ministériu Saúde liuhosi programa Pacific Partnership 2026, iha kooperasaun ho Forsa Armada Estadus Unidus (US Navy) no Governu Timor-Leste.
Nia hatutan objetivu prinsipál formasaun efresher training ba Emergency Medical Services, liuliu servisu emerjénsia antes pasiente to’o iha ospitál ka pre-hospital services.
Formasaun envolve médiku, enfermeiru, ekipa ambulánsia no pesoál área biomédika, inklui manutensaun ekipamentu, jestaun ai-moruk no lojístika farmaséutika.
Formasaun espesífiku ba Emergency Medical Services hala’o durante loron rua, enkuantu programa Pacific Partnership hamutuk ho Governu Timor-Leste sei hala’o durante semana rua.
OMS espera katak formasaun ne’e bele hametin tan kapasidade Emergency Medical Services ne’ebé lidera husi SNAEM, hadi’a tempu resposta no garante komunidade Timor-Leste hetan servisu emerjénsia médika ne’ebé lalais, di’ak no efetivu iha situasaun emerjénsia.
Jornalista: Cesarina de Carvalho
Written by: RafaFM
OMS ho EUA Fasilita Formasaun Servisu Emerjénsia Ba Profisionál Saúde iha SNAEM
Harii husi Nilton no Akita durante tempu susar sira hafoin referendu, Rádiu Rafa mosu nu’udar símbolu esperansa no rekonstrusaun iha Timor-Leste. Ida-ne’e maka estasaun rádiu dahuluk ne’ebé mosu hafoin independénsia, halibur foin-sa’e sira, habelar ksolok, no fó lian ba jerasaun foun, maski bainhira barak sei hela iha uma ne’ebé halo ho ahu-ruin hafoin destruisaun ne’ebé kauza hosi violénsia ne’ebé mosu hafoin referendu 1999, iha ne’ebé timoroan sira vota atu haketak hosi Indonézia no harii nasaun ida ne’ebé independente no livre.
Copyright Rafa.tl - Desenvolvido por Justweb.pt