Ouvir RAFA Ritmo, Voz e Coração de Timor
DILI, RAFA.tl– Banku Central Timor-Leste (BCTL) sei implementa Instant Payment System (IPS) ba pagamentu QR Code Operadór Finanseiru hotu iha Timor Leste.

Quick Response (QR) ka Resposta Lalais iha sistema banku refere ba teknolojia Kódigu QR, ne’ebé uza hodi hala’o tranzasaun finanseira sira ho lalais no seguru.
Iha kontestu bankáriu, kódigu QR sira uza hanesan ferramenta pagamentu nian, ne’ebé permite utilizadór sira atu hala’o tranzasaun finanseira sira liuhosi eskaneamentu kódigu QR ne’ebé hatudu hosi komersiante ka destinatáriu pagamentu nian.
Governadór BCTL, Hélder Lopes ba jornalista sira, iha atividade CEO forum 2025, iha otél Palm Spring, Fatuhada, Dili, Sesta (05/12/2025), esplika objetivu hosi CEO forum ne’e nu’udár meiu ida atu halibur rekursu hosi BCTL nian no indústria finanseira, atu atualiza informasaun kona-bá progresu servisu ne’ebé kada instituisaun sira halo iha dezenvolvimentu em-jerál.
“Hahú tinan oin, BCTL sei aplika pagamentu Quick Response (QR) ba supermerkadu sira, inklui banku hotu-hotu iha Timor-Leste, atu bele dijitaliza liután ekonomia iha Timor-Leste,” Hélder Lopes hateten.
“Tinan oin ita halo ona pagamentu QR, maske agora dau-daun kompañia ida-rua halo ona, hanesan Mandiri. Dalaruma ba selu ne’e QR, maibé tinan oin tenke estandariza banku hotu-hotu, ita impoin atu sira tenke uza pagamentu QR,” Hélder Lopes afirma.
Iha Timor-Leste dau-daun ne’e iha hotu aplikasaun mobile banking, ida ne’ebé seidauk iha maka Banku ANZ sukursal Timor-Leste, tanba banku ne’e konsentra deit nia servisu ba empreza korporadu sira.
CEO Forum 2025 atu partilla kresimentu ekonómiku TL nian
Governadór BCTL, Hélder Lopes, esplika CEO forum ida ne’e bai-bain halo iha fulan-Juñu no fulan-Dezembru. CEO forum ida ne’e organiza husi BNU, Banku Central mai ho nia orientasaun katak, hakarak indústria ita nia rai laran ne’e krese (grow-up). Oinsá maka indústria Timor-Leste bele halo kontribuisaun maka’as ba kresimentu ekonómiku no indústria finanseira maka sai indústria prinsipál ba dijitalizasaun ekonómiku iha rai laran.

Indústria sira ne’ebé sempre partisipa iha atividade ida ne’e, maka hanesan banku sira, kompañia seguru, kompañia karteira eletrónika sira. Tanba indústria finanseira maka sai indústria fundamentu ba kresimentu ekonómiku iha Timor-Leste, bele mós promove dijitalizasaun ekonómika iha Timor-leste
Hélder Lopes haktuir, kondisaun ida ne’ebé sira impoin ba banku sira maka iha plataforma dijitál rua maka hanesan, internet banking no mobile banking. Ida ne’e atu ajuda kliente ka traballadór sira ne’ebé asesu ba servisu finanseiru no bele asesu iha fatin ne’ebé deit.
‘’Rekerimentu ka kritéria ka kondisaun, ne’ebé ami impoin liu-liu ba banku sira para ajuda promove buat ida naran dijitalizasaun servisu finanseira ne’e, ami husu ba sira, para banku sira pelumenus, nia iha plataforma dijitál rua, ida maka internet banking ho mobile banking,’’ nia esplika.
Hélder Lopes hatutan, BCTL mós husu banku sira iha Timor-Leste atu suporta programa BCTL nia ne’ebé hanaran “Banku iha ha’u nia bolsu” signifika lori servisu banku nian, besik ba kliente sira, la’os kliente maka mai fali iha banku nia fatin.
Reportajen ekipa Rafa.tl
Written by: RafaFM
BCTL Sei Aplika Pagamentu QR Ba Operadór Ekonómiku no Banku Hotu-Hotu iha Timor-Leste
Harii husi Nilton no Akita durante tempu susar sira hafoin referendu, Rádiu Rafa mosu nu’udar símbolu esperansa no rekonstrusaun iha Timor-Leste. Ida-ne’e maka estasaun rádiu dahuluk ne’ebé mosu hafoin independénsia, halibur foin-sa’e sira, habelar ksolok, no fó lian ba jerasaun foun, maski bainhira barak sei hela iha uma ne’ebé halo ho ahu-ruin hafoin destruisaun ne’ebé kauza hosi violénsia ne’ebé mosu hafoin referendu 1999, iha ne’ebé timoroan sira vota atu haketak hosi Indonézia no harii nasaun ida ne’ebé independente no livre.
Copyright Rafa.tl - Desenvolvido por Justweb.pt