Noticias

ME Deklara Ezame Nasionál Hanesan Prova Ba Responsabilidade Sientífika no Siénsia

todayOctober 20, 2025 38 5

Background
share close

DILI, RAFA.tl– Ministra Edukasaun, Dulce de Jesus hateten, Ezame Nasionál ne’ebé konstitui la’ós de’it avaliasaun ida ba dezempeñu akadémiku, maibé mós momentu solene ida hodi reafirma prinsípiu pedagójiku fundamentál sira, inklui dilijénsia, onestidade intelektual, dixiplina, responsabilidade sientífika no siénsia.

Estudante sira tuir ezame nasionál. Imajen/Rafa.tl

Komunikadu ofisiál ne’ebé Rafa.tl asesu husi Gabinete Média Ministériu Edukasaun, Segunda (20/10/2025), haktuir liuhosi Ezame Nasionál sei avalia matéria neen (6) ba Ensinu Báziku, matéria 11 ba Ensinu Sekundáriu Jerál, no matéria haat (4) ba programa ESTV.

Formatu ezame nian sei bazeia nafatin ba pergunta sira ho opsaun barak ho klasifikasaun asistidu hosi komputadór, hodi garante objetividade no velosidade iha kálkulu rezultadu sira.

“Ezame sira-ne’e hala’o tuir duni padraun edukasaun nasionál sira, hodi garante katak etapa hotu-hotu, husi dezeñu teste no supervizaun to’o avaliasaun no validasaun rezultadu sira hala’o ho transparénsia, justisa, no rigór profisionál.”

Diretór Edukasaun Munisipál sira, diretór eskola sira, professor sira, no mós superintendente sira no inspetór eskola sira, hala’o papél krusiál ida hodi salvaguarda prosesu nia integridade no kria kondisaun apropriadu sira ba estudante sira atu hatudu tomak sira nia kompeténsia sira.

“Ba estudante sira husi klase 9 no tinan 12, ha’u husu ba ita boot sira atu haré ezame sira-ne’e hanesan oportunidade úniku ida atu hatudu ita-boot nia koñesimentu no abilidade razaun nian, hodi mantein kalma, konsentrasaun, no integridade étika bainhira hatán ba pergunta ida-idak,” Ministra Dulce de Jesus hateten.

Professor sira, superintendente sira, no inspetór eskolár sira iha responsabilidade la’os de’it atu monitoriza estudante sira ho rigór pedagójiku no asegura integridade prosesu nian, maibé mós atu fornese apoiu emosionál, rekoñese katak estudante barak bele hetan ansiedade no presaun. Kria ambiente aprendizajen ida ne’ebé seguru, motivadór no fiar-an maka esensiál hanesan supervizaun ezame formal.

Diretór Edukasaun Munisipal sira maka responsável atu asegura katak eskola hotu-hotu preparadu ho adekuadu, katak dosente no estudante sira hetan apoiu nesesáriu, no katak administrasaun ezame nian adere ba padraun aas liu kona-ba kualidade no integridade.

Diretór eskola sira maka responsável atu lidera prosesu ho lideransa ezemplár, haburas ambiente aprendizajen ida ne’ebé seguru no konduzivu, no serve hanesan ligasaun estratéjiku entre polítika ministeriál sira no prátika edukasionál lor-loron nian.

“Ba inan-aman no tutela sira, ha’u subliña importánsia husi ita-boot nia apoiu no orientasaun, enkoraja ita-boot nia oan sira atu mantein sira nia konfiansa, valoriza prosesu aprendizajen, no haka’as-an lahó sente presaun ne’ebé la justu. Ita-boot nia apoiu morál, motivasaun no étika maka krusiál ba estudante sira atu hetan rezultadu sira ne’ebé reflete sira nia potensiál akadémiku loloos,” nia tenik.

Ezame Nasionál hanesan mos instrumentu desizivu ida atu konsolida kualidade sistema edukasionál, ba dezenvolvimentu komprensivu karakter estudante sira-nian, no ba formasaun sidadaun sira ne’ebé krítiku, autónomu, no étikamente responsável.

Husu ba parte interesada sira hotu atu koopera, prezerva integridade prosesu nian, no apoia susesu Ezame Nasionál sira 2025 nian, atu nune’e sira hala’o ho orden, hodi produz rezultadu sira ne’ebé hasa’e estudante sira, família sira, eskola sira, no ita-nia nasaun tomak.

Total estudante finalista ne’ebé atu tuir ezame nasionál ba tinan 2025 hamutuk 56.040, kompostu hosi ensinu báziku 26.743, ensinu sekundáriu jerál hamutuk 25.012, ensinu sekundáriu tékniku vokasional iha 3.717, programa nasionál ekivalénsia ensinu báziku 411 inklui estudante ne’ebé husu autoprostu iha ema 157.

Reportajen ekipa Rafa.tl

Written by: RafaFM

Rate it

Sé maka ita

Harii husi Nilton no Akita durante tempu susar sira hafoin referendu, Rádiu Rafa mosu nu’udar símbolu esperansa no rekonstrusaun iha Timor-Leste. Ida-ne’e maka estasaun rádiu dahuluk ne’ebé mosu hafoin independénsia, halibur foin-sa’e sira, habelar ksolok, no fó lian ba jerasaun foun, maski bainhira barak sei hela iha uma ne’ebé halo ho ahu-ruin hafoin destruisaun ne’ebé kauza hosi violénsia ne’ebé mosu hafoin referendu 1999, iha ne’ebé timoroan sira vota atu haketak hosi Indonézia no harii nasaun ida ne’ebé independente no livre.

Kontaktu sira
error: Content is protected !!