Destaques

Advogadu Empreza Seagoull Resort Deklara Atividade Jogu Online iha Otél Oe-Upu Legál

todayAgosto 27, 2025 61 25

Fundo
share close

OÉ-CUSSE, RAFA.tl– Ekipa konjunta  ne’ebé kompostu husi Servisu Nasionál Intelejénsia (SNI) ho Polísia Siéntifika Investigasaun Kriminál (PCIC, sigla portugés) ne’ebé halo buska no apreensaun bá sidadaun Xinés, Malázia no Indonesia iha Otél Oe-Upu, Oé-Cusse, Segunda (25/08/2025),  hamosu dúvida prosesual tanba empreza Seagoull Resort iha  lisensa hodi halo atividade jogu online.

Notísia Relevante: SNI-PCIC Buska Fatin Ne’ebé Deskonfia Loke Jogu Online iha Otél Oe-Upu

Advogadu empreza Seagoull Resort, Octavio Cardoso. Imajen/Rafa.tl

Advogadu privadu husi empreza Seagoull Resort, Octavio Cardoso,  bá jornalista sira iha resintu Otél Oe-Upu,  Rejiaun Administrativu Oé-Cusse Ambeno (RAEOA), Kuarta (27/08/2025), hateten SNI ho PCIC halo apreensaun bá objetu balun ne’ebé mak iha índisiu bá jogu ilisitu ida ne’e, maibe iha akompañamentu mosu versaun seluk, nune’e parte defeza hanoin katak prosesu ne’e sei hamosu dúvida, tanba iha duni lisensa hodi fó konfiansa bá empreza hodi halo serbisu ka atividade jogu online.

“Hosi PCIC halo apreensaun bá objetu balun ne’ebé mak iha índisiu bá iha jogu ilisitu, maibé ami halo akompañamentu  mosu versaun ne’ebe mak oinseluk, ho razaun refere, parte defeza intende katak prosesu ne’e sei hamosu dúvida intermu prosesuál mós hanesan, alende regra estabelesimentu atividade iha ne’e mós hanesan, tanba ita haree katak iha duni lisensa sira ne’ebe mak iha hodi halo depozitu konfiansa bá Xinés, Malázia,  no Indonéziu hamutuk iha ne’e halo serbisu,” Octavio Cardoso klarifika.

Nia hatutan, iha prosesu administrativa ne’ebé mak lao tuir nia koridor, tanba ne’e haree rasik fatin ne’ebé halo atividade ne’e públiku, no fatin ne’e mós hanesan fatin ne’ebé ninia espasu luan no públiku hatene fatin ne’e nia atividade no mós iha traballadór Timor-oan ne’ebé  iha laran. Maibé, intendimentu ne’e, parte buat ketak ida, no mantein pozisaun katak iha promosaun balun relativamentu ho prosessu ne’e pois mak hetan nia rezultadu iha primeiru interogatoriu iha Tribunal, Kinta (28/08/2025).

Advogadu  ne’e esplika bá publiku katak, buska ne’e atu legál ka lae, ida-ne’e públiku mak haree, tanba mai halo buska no apreensaun tenke iha mandadu hosi tribunál, maibé ohin PPCIC ho SNI la iha mandadu.

“Ida-ne’e mak halo parte defeza dúvida oituan. Buska no apreensaun domisiliáriu bá fatin sira hanesan ne’e,  hanesan mós fatin serbisu, tenke iha autorizasaun mandadu hosi tribunál, tanba ne’e kódigu mak haruka, tenke halo komunikasaun ho ema molok halo buska, revista, halo indentifikasaun no alista sasán sira ne’ebé mak deskonfia uza bá halo atividade krime. Presiza halo mandataria maibé kuandu halo hanesan ne’e sei prezudika prosesu iha futuru, tanba ida ne’e laiha lijitimdade bá asaun ida ne’ebé mak akontese agora,” Nia subliña.

Advogadu husi empreza Seagoull Resort ne’e dehan, iha kazu saida deit ne’e regula tuir lei, maibé konsiderasaun umana iha mós direitu ema nian, ne’ebé mak bainhira seidauk iha desizaun tranzitu julgadu nafatin  la’o tuir nia koridor no trata situasaun sira ne’e hanesan baibain, katak lapresiza halo situasaun ne’ebé boot.

“Ami nia prezensa mai iha ne’e, ha’u mós lakoñese ha’u nia kliente mak ida ne’ebé tanba ha’u mós foin to’o husi Díli mai iha Otél Oe-Upu ne’e, mas ema barak mak iha laran derrepente deit kolega balun mai dehan Xinés balun laiha, maibé bá hau ida ne’e hanesan prosesu baibain deit labele haree kestaun sira ne’e sente katak iha fuga ka ema ne’e halai, ema la halai, rai ne’e klot hanesan ne’e atu halai bá ne’ebé,” nia afirma.

Octavio haktuir durante iha oitavu Governu jogu barak mak taka hanesan iha Kuluhun,  Hudi-laran tanba konsidera jogu online ne’ebé lahetan autorizaun,  maibé ho kazu sira hanesan ne’e lahaten iha mudansa polítika maibé mai nonu Governo karik Inspesaun Jeral bá  Jogu intede ida ne’e mak iha kadaves ohin haree sira nia dokumentus balun ne’ebé mak hetan autorizasaun hosi Inspesaun Jeral bá Jogu molok sira estabelese atividade ne’e hetan autorizasaun tantu administrativu hosi autoridade RAEOA no Inspesaun Jeral bá Jogu no mós iha kontratu ho Governu kona-bá iha Otél Oe-Upu ne’e.

Adovogadu ne’e konsidera halo buska no  dentensaun ne’e ilegal tanba ne’e mai  asegura prosesu no la tau interese iha prosesu nia laran, atu nune’e, banati tuir kodigu prosesu ne’ebé mak iha.

Observasaun, Jornalista Rafa.tl iha resintu Otél Oe-Upu katak prezensa nain bá empreza Soagoull Resort iha Kuarta (27/08/2025) hamutuk ho nia Defensór Públiku, Estaquio Guterres ho advogadu privadu, Octoviano Cardozo, perturba oituan situasaun no hamosu dezentendimentu.

Situansaun ida-ne’e husi parte ekipa  konjunta  PCIC ho SNI deskonfia  Defensor Públiku ho advogadu privadu tenta atu atu halakon  prova   ne’ebé hakerek ona iha autos.

PCIC ho SNI kontinua blokia aerportu Rota de Sandalou hodi asegura suspeitu sira hamutuk na’in 10 ho nasionalidade Malázia, Indonézia Xina.

Hosi sorin seluk, portavós PCIC, Mário Tavares  liuhosi konférensia imprensa iha edifidiu PCIC, Dili, relata  situasaun balun ne’ebé maka  akontese iha operasaun  PCIC ho  SNI  ba atividade esplorasaun jogu ilisitu no  burla informátika.

Rezultadu operasaun ne’e, PCIC  ho SNI prende ekipamentu sira hanesan  desktop hamutuk 86, Laptop 13, Telemovel 194, asesu oioin Wifi ida (1),  Starlink rutel rua (2) no kartaun sim telemovel nian  135   husi operador balun iha Timor laran.

Bá iha  krime burla informátika  nian ne’e, PCIC ho SNI halo apreensaun ba sasán sira hanesan desktop 54, Laptop haat (4), headphone  54, asesu poin, telemovel 44,  mákina sura osan ida (1),  no mós inpesor ida.

Suspeitu na’in 10 ne’ebé PCIC ho SNI halo detensaun    kompostu husi sidadaun estranjeiru ho nasionalidade Xina nain-ualu (8),  Indonéziu ida ho sidadaun Malázia na’in-ida ne’ebé  sei aprezenta bá Ministériu Públiku, Kinta (28/08/2025).

Reportajen ekipa Rafa.tl

Escrito por RafaFM

Avaliação

Quem Somos

Fundada por Nilton e Akita nos momentos difíceis pós-referendo, a Rádio Rafa nasceu como um símbolo de esperança e reconstrução em Timor-Leste. Foi a primeira rádio a surgir após a independência, reunindo jovens, espalhando alegria e dando voz a uma nova geração, mesmo quando muitos ainda viviam em casas feitas de cinzas, após a destruição provocada pela violência que se seguiu ao referendo de 1999, no qual os timorenses decidiram pela separação da Indonésia e pela construção de um país independente e livre.

Contactos
error: Content is protected !!