Noticias

Prezidente Repúblika Simu Karta Kredensiál Husi Embaixadór Foun Repúblika Korea CHANG Hayeon

todayMarch 2, 2026 31

Background
share close

DILI,RAFA.tl– Prezidente Repúblika (PR), José Ramos-Horta simu karta kredensiál husi Embaixadór Estraordináriu no Plenipotensiáriu foun Repúblika Korea CHANG Hayeon iha Timor-Leste.

PR José Ramos-Horta kaer-liman ho Embaixadór Repúblika Korea mai Timor-Leste  CHANG Hayeon. Imajen/Rafa.tl

Serimónia formál entrega kredensiál husi Embaixadór CHANG Hayeon, hala’o iha Palásiu Prezidensiál, Díli, Segunda (02/03/2026).

Prezidente Repúblika José Ramos-Horta simu ho laran-kmanek Embaixadór CHANG no espresa konfiansa iha ninia abilidade atu hakle’an liu tán lasu entre nasaun rua ne’e.

“Timor-Leste valoriza tebes ninia amizade ho Repúblika Korea, parseria ida ne’ebé konsistentemente kontribui ona ba ita-nia dezenvolvimentu nasionál,” Prezidente Ramos-Horta hateten.

Ramos-Horta fiar katak iha Embaixadór CHANG Hayeon nia lideransa,  sei buka dalan foun ba parseria, partikularmente iha área seguransa no seguransa públika, hodi aproveita ninia esperiénsia ne’ebé distintu.

Xefe Estadu subliña, importánsia husi amizade ne’ebé naruk no nota katak Embaixadór nia kontinuasaun únika, husi nia esperiénsia seguransa no diplomátika hanesan rikusoin ida ne’ebé iha valór ba kolaborasaun iha futuru.

Ramos-Horta espresa konfiansa katak Embaixadór CHANG Hayeon nia nomeasaun sei eleva no hametin kooperasaun no amizade ne’ebé eziste entre Timor-Leste no Repúblika Korea, harí iha fundasaun respeitu mútuu no vizaun komun ba páz no prosperidade iha rejiaun ne’e.

Ministru Negósiu Estranjeiru no Kooperasaun (MNEK), Bendito dos Santos Freitas ba jornalista sira hatete, ohin akompaña Embaixadór foun Repúblika Korea nian mai Timor-Leste ne’ebé aprezenta kredensiál ba Prezidente Repúblika José Ramos-Horta.

“Ami mai akompaña embaixadór foun Korea do Sul Señor CHANG Hayeon ne’ebé mai aprezenta kredensiál ba ita nia Xefe estadu, ne’e hanesan prosesu normal ida, wainhira dokumentu ba reprezentasaun komisaun diplomatikus iha país estranjeiru hotu-hotu, nune’e mos kuandu to’o tempu mandatu remata sempre iha substituisaun ka embaixadór foun, ne’e maka embaixadór foun ne’e mai iha ne’e atu hala’o nia kna’ar ka servisu tuir mandatu atribui ba nia,” Ministru Bendito dos Santos Freitas informa.

Governante ne’e hatutan, espesialmente hotu-hotu hatene katak, Korea do Sul ho Timor-Leste iha kooperasaun ne’ebé diak teb-tebes, relasaun bilaterál ne’ebé di’ak teb-tebes ho líder sira, desde uluk kedas to’o fali agora.

Embaixadór CHANG Hayeon lori distintu kareira durante dékada tolu iha servisu públiku ba nia knaar foun iha Díli. Graduadu husi Universidade Polísia Nasionál Koreanu, nia mós iha Mestradu iha Administrasaun Públika hosi Universidade Yonsei. Nia kareira ne’ebé extensivu inklui lideransa nível aas iha seguransa públika nu’udar Komisáriu ba Ajénsia Polísia Metropolitana Seoul no Adjuntu Komisáriu ba Ajénsia Polísia Nasionál Koreanu.

Nia mós servisu ona iha papél diplomátiku xave sira, inklui nu’udar Asistente Sekretáriu iha Gabinete Prezidente nian no tuir mai nu’udar Embaixadór ba Repúblika Guatemala. Resipiente ida hosi Orden Méritu Servisu nian (Red Stripes) no Sitasaun Prezidensiál oi-oin, Embaixadór Chang kombina esperiénsia kle’an iha Seguransa no Governasaun ho perísia diplomátika nível aas.

Dezde estabelesimentu relasaun diplomátika iha tinan 2002, Timor-Leste no Repúblika Korea dezenvolve ona parseria ida ne’ebé forte no amigável. Repúblika Koreia sai nu’udar parseiru ne’ebé vitál iha Timor-Leste nia dezenvolvimentu, fó apóiu signifikativu iha edukasaun, kapasitasaun, no dezenvolvimentu rekursu umanu. Kooperasaun ne’e kontinua liu husi kontribuisaun ba misaun manutensaun páz ONU nian, interkámbiu diplomátiku, no programa xave sira hanesan projetu dezenvolvimentu KOICA, Bolsa Estudu Globál Korea (GKS), no Sistema Lisensa Empregu (EPS), ne’ebé fornese oportunidade empregu ne’ebé iha valór ba traballadór Timor-oan sira iha Korea.

Reportajen ekipa Rafa.tl

Written by: RafaFM

Rate it

Sé maka ita

Harii husi Nilton no Akita durante tempu susar sira hafoin referendu, Rádiu Rafa mosu nu’udar símbolu esperansa no rekonstrusaun iha Timor-Leste. Ida-ne’e maka estasaun rádiu dahuluk ne’ebé mosu hafoin independénsia, halibur foin-sa’e sira, habelar ksolok, no fó lian ba jerasaun foun, maski bainhira barak sei hela iha uma ne’ebé halo ho ahu-ruin hafoin destruisaun ne’ebé kauza hosi violénsia ne’ebé mosu hafoin referendu 1999, iha ne’ebé timoroan sira vota atu haketak hosi Indonézia no harii nasaun ida ne’ebé independente no livre.

Kontaktu sira
error: Content is protected !!