Ouvir RAFA Ritmo, Voz e Coração de Timor
Majór Jenerál Andrew J. Chevalier hasoru-malu ho Primeiru-Ministru (PM), Kay Rala Xanana Gusmão iha Palásiu Governu, 31 Marsu 2026. Imajen/Média GPM
DÍLI, RAFA.tl – Husi loron 29 Marsu to’o loron 2 Abríl 2026, Majór Jenerál Andrew J. Chevalier, Adjuntu Jerál Guarda Nasionál Rhode Island nian, vizita Dili hodi hasoru malu ho Timor-Leste nia líder nasionál no instituisaun sira.
Vizita ne’e haré liubá hasa’e kooperasaun seguransa bilaterál, kapasidade asisténsia umanitária no fó tulun iha dezastre, no inisiativa edukasionál hirak liuhusi Programa Parseria Estaduál ho Rhode Island.
Durante ninia vizita, Majór Jenerál Chevalier hasoru malu ho Prezidente Ramos-Horta, Primeiru Ministru Xanana Gusmão, Ministru Defeza, Xefe Estadu Maiór Jenerál F-FDTL, no Sekretáriu Estadu Protesaun Sivíl hodi ko’alia kona-ba hametin kooperasaun seguransa bilaterál, hasa’e kapasidade resposta ba dezastre no asisténsia umanitária, no habelar oportunidade dezenvolvimentu edukasionál no profisionál.
Iha komunikadu ofisiál ne’ebé Rafa.tl asesa, haktuir konversa hirak Majór Jenerál Chevalier ho lider nasionál Timoroan sira ne’e haree liubá hadi’a koordenasaun no resposta entre ajénsia seguransa no emerjénsia Timor-Leste nian, avansa programa formasaun no interkámbiu hamutuk, no promove estabilidade no reziliénsia rejionál iha Indo-Pasífiku.
Majór Jenerál Chevalier mós hamutuk ho ofisiál governu sira iha serimónia lansamentu ba instalasaun Timor-Leste nia Rede Komunikasaun Rádiu Emerjénsia Nasionál dahuluk, marku istóriku ida ne’ebé sei hametin komunikasaun no koordenasaun entre Polísia Nasionál Timor-Leste, Ajénsia Protesaun Sivíl, F-FDTL, no servisu ambulánsia nian. Aleinde ne’e, Majór Jenerál Chevalier halo mós vizita ba Muzeu Rezisténsia no Universidade Nasionál Timor-Leste, koalia ho estudante sira, profisionál sira ne’ebé foin hahú kareira, no ofisiál militár sira hodi destaka importánsia husi edukasaun no dezenvolvimentu profisionál.
Vizita Majór Jenerál Chevalier nian ne’e reforsa parseria kleur ona entre Estadus Unidus Amérika no Timor-Leste, hodi hatudu kompromisu hamutuk ba seguransa, reziliénsia, no prosperidade iha rejiaun Indo-Pasífiku.
Iha loron 31 Marsu 2026, iha Palásoiu Governu, Majór Jenerál Andrew J. Chevalier hasoru-malu ho Primeiru-Ministru (PM), Kay Rala Xanana Gusmão hodi ko’alia kona-bá hametin kooperasaun seguransa bilaterál, hasa’e kapasidade resposta bá dezastre no asisténsia umanitária, no habelar oportunidade dezenvolvimentu edukasionál no profisionál.
Konversa hirak-ne’e, haree liu bá hadi’a koordenasaun no resposta entre ajénsia seguransa no emerjénsia Timor-Leste nian, avansa programa formasaun no interkámbiu hamutuk, no promove estabilidade no reziliénsia rejionál iha Indo-Pasífiku.
Majór Jenerál Chevalier halo mós vizita bá Muzeu Rezisténsia no Universidade Nasionál Timor Lrosa’e, ko’alia ho estudante sira, profisionál sira ne’ebé foin hahú kareira no ofisiál militár sira hodi destaka importánsia hosi edukasaun no dezenvolvimentu profisionál.
Majór Jenerál Andrew J. Chevalier servisu nu’udár Adjuntu Jerál no Komandante Jerál Guarda Nasionál Rhode Island nian, responsável bá bem-estár, prontidaun, no operasaun hirak hosi soldadu no aviadór na’in 3.100-resin.
Nia hetan nomeasaun ofisiál iha tinan 1990 liu-hosi Universidade Rhode Island nia programa ROTC bá Ezérsitu no servisu ona iha nível lideransa hotu-hotu, inklui destakamentu oioin bá Irake no Kuwait.
Majór Jenerál Chevalier lisensiadu iha administrasaun negósiu hosi Universidade Rhode Island no mestradu iha Seguransa Nasionál no Estudus Estratéjiku hosi Koléjiu Funu Navál Estadus Unidus nian.
Líder ida ne’ebé iha esperiénsia ho dékada barak, Majór Jenerál Chevalier mós hala’o ona papél importante sira iha resposta interajénsia nian bá dezastre, formasaun, no mentorizasaun bá jerasaun tuirmai líder militár no sivíl sira.
Ekipa Reportajen Rafa.tl
Written by: RafaFM
Harii husi Nilton no Akita durante tempu susar sira hafoin referendu, Rádiu Rafa mosu nu’udar símbolu esperansa no rekonstrusaun iha Timor-Leste. Ida-ne’e maka estasaun rádiu dahuluk ne’ebé mosu hafoin independénsia, halibur foin-sa’e sira, habelar ksolok, no fó lian ba jerasaun foun, maski bainhira barak sei hela iha uma ne’ebé halo ho ahu-ruin hafoin destruisaun ne’ebé kauza hosi violénsia ne’ebé mosu hafoin referendu 1999, iha ne’ebé timoroan sira vota atu haketak hosi Indonézia no harii nasaun ida ne’ebé independente no livre.
Copyright Rafa.tl - Desenvolvido por Justweb.pt