Noticias

Governu Autoriza Despeza Subvensaun Millaun 41 USD Ba TIMOR GAP

todayApril 30, 2026 38

Background
share close

Díli, 30 Abril 2026, (Rafa.tl)- Konsellu Ministrus delibera hodi autoriza despeza ba selebrasaun kontratu subvensaun ida entre Ministériu Petróleu no Rekursus Minerais ho TIMOR GAP, EP, ho montante millaun 41 USD ba tinan 2026.

 Iha komunikadu ne’ebé Rafa.tl asesu husi Portál Governu, Kinta (30/04/2026), haktuir despeza ne’e mai hosi dotasaun orsamentál hosi Ministériu Petróleu no Rekursus Minerais, iha ámbitu programa A17, ne’ebé ho objetivu atu dezenvolve polítika no prátika di’ak iha Indústria hodi Garante Partisipasaun Másima Timoroan sira-nian iha atividade setór ne’e nian.

Iha reuniaun Konsellu Ministru ne’e, Ministru Petróleu no Rekursus Minerais, Francisco da Costa Monteiro, halo mós aprezentasaun ida kona-bá Memorandu Entendimentu ho Governu Brunei Darussalam, ho objetivu atu hametin kooperasaun iha setór enerjétiku, ne’ebé sei asina iha semana oin.

Entendimentu ida-ne’e estabelese kuadru kolaborasaun entre nasaun rua ne’e, ne’ebé foka ba fahe koñesimentu, dezenvolvimentu kapasidade téknika, no promosaun oportunidade investimentu, liuliu iha área petróleu no gás.

Kooperasaun ne’ebé prevee ona inklui atividade formasaun no fahe esperiénsia, hala’o estudu konjuntu sira iha área peskiza, esplorasaun, dezenvolvimentu no produsaun nian, no mós troka prátika di’ak kona-ba polítika enerjétika.

Akordu ne’e mós fó dalan ba dezenvolvimentu hosi inisiativa sira seluk ne’ebé sei define hamutuk hosi parte rua.

Hafoin asinatura, Ministériu Petróleu no Rekursus Minerais sei garante implementasaun dispozisaun sira iha memorandu ne’e, iha koordenasaun ho entidade kompetente no tuir lejizlasaun nasionál aplikavel.

Jornalista: Elio dos Santos/Editór: Vito Salvadór

Written by: RafaFM

Rate it

Sé maka ita

Harii husi Nilton no Akita durante tempu susar sira hafoin referendu, Rádiu Rafa mosu nu’udar símbolu esperansa no rekonstrusaun iha Timor-Leste. Ida-ne’e maka estasaun rádiu dahuluk ne’ebé mosu hafoin independénsia, halibur foin-sa’e sira, habelar ksolok, no fó lian ba jerasaun foun, maski bainhira barak sei hela iha uma ne’ebé halo ho ahu-ruin hafoin destruisaun ne’ebé kauza hosi violénsia ne’ebé mosu hafoin referendu 1999, iha ne’ebé timoroan sira vota atu haketak hosi Indonézia no harii nasaun ida ne’ebé independente no livre.

Kontaktu sira
error: Content is protected !!