Ouvir RAFA Ritmo, Voz e Coração de Timor
Empreza ETO Group ho Governu liu husi Autoridade Nasionál Petróleu (ANP), asina kontratu fahe produsaun (PSC) iha área kontratuál Bloku B Onshore, Kinta 05 fulan-Marsu 2026. Imajen/Rafa.tl
DILI, RAFA.tl– Empreza ETO Group liu husi nia subsidiariu ETO E&P 1, Unipessoal Lda, ho Governu liu husi Autoridade Nasionál Petróleu (ANP), Kinta (05/03/2026), iha salaun City-8 asina kontratu fahe produsaun (PSC) iha área kontratuál Bloku B Onshore.

CEO ETO Group, Nilton Telmo Gusmão dos Santos, iha nia diskursu expressa nia agradesimentu ua’in ba Ministru Petróleu no Rekursu Minerais, Prezidente ANP, no parte relevante sira hotu, ba sira nia papél importante hodi lori momentu signifikativu ida-ne’e sai realidade.
Serimónia ida-ne’e marka momentu estratéjiku ida, la’ós de’it ba empreza ETO Group, maibé mós ba futuru enerjétiku soberanu Timor-Leste nian.
“Ohin, ita halibur hamutuk atu asina kontratu fahe produsaun (PSC) ba Bloku B iha rai-maran, hanaran PSC TL-OT-22-21. Ita la’ós asina de’it dokumentu legál ida; ita asina hela promesa ida ba dezenvolvimentu nasaun nian,” Nilton Telmo dos Santos Gusmão afirma.
Nia subliña katak momentu ida-ne’e marka pájina istória ida tanba ba dahuluk (pela primeira-vez), empreza privada Timoroan tama iha aventura setór upstream ho 100% partisipasaun iha PSC, ida-ne’e ba faze esplorasaun iha períodu inisiál.
“ETO iha objetivu atu estabelese nia-aan hanesan kontribuidór signifikativu ida ba setór enerjétiku Timor-Leste no rejiaun. Ambisaun ida-ne’e hatudu momós ona husi ETO, iha ninia jornada tomak nu’udár empreza privada Timoroan durante tinan-20-resin nu’udár empreza privada Timoroan ne’ebé dedika iha setór donwstream hodi presta servisu ho perseveransa no vizaun estratéjiku,” Nilton hateten.
ETO sente onradu no orgullu, tanba hetan PSC ida-ne’e liu husi prosesu konkursu ne’ebé hala’o husi Governu Timor-Leste entre tinan 2019 to’o 2022.
“Maski ami empreza lokál ida, ami partisipa iha ronda lisensiamentu ho kompeténsia no sai vensedór hodi asegura direitu ba bloku ida-ne’e. Prosesu atu hetan PSC ida-ne’e la’ós fásil. Iha dezafiu oi-oin durante negosiasaun ho Autoridade Nasionál Petróleu (ANP). Maski nune’e, ho kompromisu no perseveransa ne’ebé la nakdoko, ikus mai ami konsege konklui negosiasaun PSC ho susesu,” Nilton Telmo Gusmão dos Santos haktuir.
Nia subliña pilár estratéjiku haat (4) ETO Group nian, mak primeiru Kolaborasaun Estratéjiku, realizasaun ida-ne’e mai hosi relasaun metin no konfiansa entre setór privadu no reguladór nasionál. Segunda, deskoberta rekursu naturál, iha pilar daruak inkorpora ambisaun atu deskobre nasaun nia rikusoin ka rekursu naturál sira. Datoluk mak konteúdu lokál no empoderamentu, ba ETO, konteúdu lokál la’ós meramente nu’udár obrigasaun ida; ida-ne’e mak parte husi ami-nia identidade rasik. No ikus liu mak sustentabilidade no padraun Internasionál, ETO nia kompromisu mak atu tane aas padraun internasionál ba protesaun ambientál hodi mós fó onra ba ita nia bei’ala sira nia rai enkuantu harí indústria ida ne’ebé prósperu ba ita nia oan sira no jerasaun sira ne’ebé sei mai.
Nu’udár empreza privada Timoroan pioneru iha setór upstream, ETO Group marka kapitulu istóriku ida, la’ós de’it ba empreza ETO, maibé mós ba dezenvolvimentu indústria enerjétika Timor-Leste nian.

Iha biban ne’e, Prezidente Autoridade Nasionál Petróleu, Gualdino do Carmo klarifika katak nia parte nafatin halo kolaborasaun ho ETO no agradese ba emprezáriu Timoroan, Nilton Telmo Gusmão dos Santos, ne’ebé iha kompromisu hakarak kontribui iha área upstream nian.
“Lori ANP nia naran hakarak hato’o ami nia agradesimentu ba Señor Nilton ho nia ekipa aumezmu parabéns ba kolaborasaun tomak no mós ita-boot nia konviksaun atu avansa, hatene katak área ne’ebé mak foun, durante ne’e ETO maka’as liu iha downstream kombustivél nian, maibé agora hakat ba iha upstream konta nafatin ho ANP hanesan autoridade ne’ebé mak regula atividade iha petróliu iha upstream nian. Ita koñese malu di’ak ona iha downstream, konserteza ita bele lori mós ita nia kolaborasaun, kooperasaun, amizade ida ne’ebé mak di’ak iha ida-idak nia papél ne’e, ba mós iha upstream para suporta nafatin ETO atu realiza programa sira ne’ebé mak ita konkorda ona,” Gualdino do Carmo hateten.
Ministru Petróleu Rekursu Minerais (MPRM), Francisco da Costa Monteiro mós subliña katak ba dahuluk la’ós de’it Timoroan, maibé empreza privadu Timoroan ne’ebé mak ho konfiansa hakarak atu foti risku ida, tanba setór petróleu ne’e, loos duni, kuandu hetan mina no gás nia sai profit ida boot tebes, lukru ida boot tebes asvezes bele halo kompañia sira ne’ebé envolve ne’e derrepente de’it sa’e maka’as ka hetan benefísiu lubuk ida, maibé antes to’o iha ne’ebá sei foti risku boot lubuk ida.
“Ami kontente tebes, ha’u bele dehan ita hotu tenke orgullu, tanba ita nia setór privadu ida, Timoroan ida iha tempu naruk ona involve iha parte downstream nian, ohin loron ,hakarak tama to’o mos iha parte esplorasaun nian hodi mós foti risku balun. Ita espera ho Grasa Maromak nian, natureza nian, sei lori benefísiu lubuk ida,” Ministru Francisco da Costa Monteiro hateten.
Iha fatin hanesan, Prezidente Autoridade Munisípiu Baucau, Veneranda Lemos afirma, maske servisu ne’ebé kompañia ETO simu ne’e todan, maibé nafatin enkoraja no garante hodi fó apóiu ba projetu referida.
“Ohin, ita hotu halibur malu iha fatin ne’e, la’ós derepente, maibé hanesan Timoroan ,ita marka istória ida tan hodi fó ita-nia testamuña no fó ita-nia korajen ba kompañia ETO ne’ebé foin primeira vez Timoroan ida mak bele kompete no manán iha projetu ida ne’e. Servisu sei todan, maibé ho ami hotu nia apóiu ami fiar katak ita boot bele,” Veneranda Lemos haktuir.
Prezidente Autoridade Munisípiu Baucau ne’e bolu Administradór sira hamrík atu fó sira-nia kompromisu ba Ministériu no mós ba Autoridade Nasionál Petróliu, inklui ba empreza ETO katak lalika ta’uk.
“Bai-bain ema dehan Baucau muturabu, mais lae, agora Baucau muturau, ami prontu atu fó apóiu iha baze, labele ta’uk, ami prontu atu fó apóiu,” Veneranda Lemos lori Baucau oan sira nia naran suporta investimentu ne’ebé atu hala’o iha Munisípiu Baucau ho Viqueque.
Prosesu ba konkursu esplorasaun mina no gás iha rai-maran ne’e lansa iha tinan 2019 no 2022, iha ne’ebé empreza Esperança Timor Oan (ETO) mós partisipa inklui ho empreza estranjeiru balu no ETO konsege hetan fiar husi ANP hodi kaer projetu referida.
Ba Programa mínimu traballu esplorasaun ba Primeiru Períodu Esplorasaun nian mak hanesan tinan primeiru Mapamentu Geolójiku iha kampu, Amostrajen Geokímika, Estudu Geokímika Estudu mikropaleontolójikus sensoriamentu remotu “remote sensing” no Estudu Geolójiku no Geofíjiku estudu tékniku sira seluk, no indentifikasaun ba prospektu sira.
Tinan segundu operadór sei hala’o Métodu Geofíziku hanesan Magnetotelúricos no Eletromagnéticos no akizisaun kona-bá dadus sísmikus 2D kilometrus 100 lineares.
Ba tinan terseiru operadór sei halo prosesamentu no interpretasaun ba dadus sizmikus 2D ho totál kilometros 100 lineares/ halo avaliasaun prospectus no identifikasaun ba fatin perfurasaun nian.
Anteriormente kontratu partilla produsaun ida -ne’e hanesan Bloku B área rai-maran nian, Bloku 1 husi Bloku 5 ne’ebé ajudika ba kompañia nasionál no internasionál mina no gás sira durante Timor-Leste Segunda Ronda Lisensiamentu iha 2019/2022.
Ho atinjimentu ida-ne’e hatudu katak iha relasaun forte entre ANP no ETO E&P 1, Unipessoal Lda, hodi dezenvolve indústria petrolífera iha Timor-Leste.
Reportajen ekipa Rafa.tl
Written by: RafaFM
ETO Group ho Governu Asina Kontratu Fahe Produsaun iha Área Kontratuál Bloku B Onshore
Harii husi Nilton no Akita durante tempu susar sira hafoin referendu, Rádiu Rafa mosu nu’udar símbolu esperansa no rekonstrusaun iha Timor-Leste. Ida-ne’e maka estasaun rádiu dahuluk ne’ebé mosu hafoin independénsia, halibur foin-sa’e sira, habelar ksolok, no fó lian ba jerasaun foun, maski bainhira barak sei hela iha uma ne’ebé halo ho ahu-ruin hafoin destruisaun ne’ebé kauza hosi violénsia ne’ebé mosu hafoin referendu 1999, iha ne’ebé timoroan sira vota atu haketak hosi Indonézia no harii nasaun ida ne’ebé independente no livre.
Copyright Rafa.tl - Desenvolvido por Justweb.pt