Destaques

Ramos-Horta: Xavier do Amaral ho Nicolau Lobato Fundadór RDTL

todayNovember 26, 2025 83 120

Background
share close

DILI, RAFA.tl– Prezidente Repúblika (PR), José Ramos-Horta nu’udár mós fundadós ASDT iha tinan 1974  deklara abertamente ba públiku liuhosi programa “Meet the Press”, iha Palásiu Prezidensiál, Kuarta (26/11/2025) katak, Saudozu Francisco Xavier do Amaral ho Saudozu Nicolau dos Reis Lobato mak fundadór Estadu Repúblika Demokrátika Timor-Leste (RDTL) no Primeiru-Ministru atuál, Kay Rala Xanana Gusmão mak restaurador.

Prezidente Repúblika (PR), José Ramos-Horta hato’o deklarasaun ne’e iha ámbitu Timor-Leste selebra tinan osan-mean (Bodas de Ouro), proklamasaun independénsia, 28 Novembru 1975-28 Novembru 2025.

“Ha’u la’os fundadór tanba FRETILIN bolu fali  ha’u á-fundador da FRETILIN, Marí Alkatiri maka bolu ha’u nia naran á-fundadór, dehan ha’u mak hamout tiha FRETILIN, ne’e lae, Fundadór  RDTL lolós na’in-rua, Xavier Amaral ho Nicolau Lobato, hanesan iha Indonézia Soekarno-Hatta maka sira na’in rua. La signifika, Xavier Amaral ho Nicolau Lobato mesak, ema ne’ebé importante besik Nicolau Lobato ne’e ida mak Marí Alkatiri, no iha sira seluk tan,” Prezidente Repúblika José Ramos-Horta hateten.

José Ramos-Horta esplika kona-bá proklamasaun  independénsia ne’e, Fundadór Francisco Xavier do Amaral.

Ramos-Horta haktuir,  tempu  ASDT transforma ba FRETILIN, iha loron 11 fulan-Setembru tinan 1974, nia  hakbesik ba Nicolau Lobato tanba hanesan kolega ka amigo,  maibé konfiansa polítika atu kaer koligasaun laiha. Nia funsaun mak ne’e, Ministru de Estranjeiru ne’e mak Nicolau Lobato konfia ba ida-ne’e.

Nia subliña, fundadór ne’ebé hatete, tanba haré iha ita nia istória faktuál ne’e, loron 28 Novembru 1975 sé mak aprova, Xavier Amaral nia mak lé, maibé se mak hakerek no mandatu ne’e mai husi sé, mai husi Komité Sentrál FRETILIN (CCF, sigla portugés).  Katak CCF deklara “Eu Proclama” maibé se mak foti desizaun ne’e Marí Alkatiri mós iha ne’ebá, sira iha ne’ebá mak foti desizaun.

Ramos-Horta hatutan, depois RDTL moris tiha iha 28 Novembru 1975, Invazaun tama iha 07  Dezembru 1975.  Bainhira iha 1981 CCF  nia líder mate,  ne’e la’ós krítika sira lae, sira mate iha kombate, balun rende, nune’e  Xanana Gusmão lidera fali hodi hatutan,  hodi reorganiza no refunda FRETILIN no FALINTIL mai to’o referendu 1999.

“Xavier Amaral no Nicolau Lobato Fundador, Xanana Restaurador da Independénsia,  nia mak iha Tasi Tolu, meia noite,  20 Maiu 2002 nu’udar Prezidente Repúblika, nia mak dada ita to’o Referendu, ba Povu, ba joven sira, imi estuda didi’ak ita nia istória,  estuda Maun Xanana nia papél  iha  luta,” Ramos-Horta esplika.

Reportajen ekipa Rafa.tl

Written by: RafaFM

Rate it

Sé maka ita

Harii husi Nilton no Akita durante tempu susar sira hafoin referendu, Rádiu Rafa mosu nu’udar símbolu esperansa no rekonstrusaun iha Timor-Leste. Ida-ne’e maka estasaun rádiu dahuluk ne’ebé mosu hafoin independénsia, halibur foin-sa’e sira, habelar ksolok, no fó lian ba jerasaun foun, maski bainhira barak sei hela iha uma ne’ebé halo ho ahu-ruin hafoin destruisaun ne’ebé kauza hosi violénsia ne’ebé mosu hafoin referendu 1999, iha ne’ebé timoroan sira vota atu haketak hosi Indonézia no harii nasaun ida ne’ebé independente no livre.

Kontaktu sira
error: Content is protected !!