Destaques

Bankada Lima ho EUTL Asina Akordu Halakon Pensaun Vitalísia no Halo Revizaun Bá Lei Liberdade Reuniaun no Manifestasaun

todaySeptember 17, 2025 75 5

Background
share close

DILI, RAFA.tl– Líder Bankada Parlamentál lima (5) kompostu husi Bankada CNRT, FRETILIN, PLP, PD no KHUNTO hamutuk ho reprezentante Estudante Universitáriu Timor-Leste (EUTL),  Kuarta (17/09/2025), asina ona akordu atu halakon pensaun mensal vitalísia no halo revizaun bá lei kona-bá liberdade reuniaun no manifestasaun nian.

Notísia Relevante: Parlamentu Nasionál Kansela Ona Sosa Karreta Bá Deptadu 65 Votu Unanimidade

Iha dokumentu deklarasaun konjunta ne’ebé halo iha Dili, iha loron 17  fulan-Setembru 2025 iha Parlamentu Nasionál ne’ebé Rafa.tl asesu haktuir, Bankada Parlamentár CNRT, FRETILIN, PD, KHUNTO, no PLP, konkorda no halo tuir ezijensia manifestante sira-nian hafoin enkontru ho reprezentante no portavós sira hosi EUTL  ho kompromisu atu dezenvolve no promove inisiativa lejizlativa sira hodi:

  • Halakon pensaun mensál vitalisia, revoga no modifika lejislasaun relevante;
  • Halo revizaun ba lei kona-ba liberdade reuniaun no manifestasaun nian;
  • Durante debate kona-ba Orsamentu Jerál Estadu nian, halo diskusaun sériu ho Governu hodi asegura no adapta finansiamentu ba setór produtivu sira.
Akordu ne’ebé asina husi repreznetna Bankada Parlamentár ho EUTL. Imajen/repro

Hanesan rezultadu husi kompromisu ne’ebé temi ona, EUTL kompromete atu hapara kedas manifestasaun sira.

Deklarasaun konjunta ne’e asina husi Bankada CNRT reprezenta husi Deputadu Patrocino Fernandes da Costa, Bankada FRETILIN reprezenta husi Deputadu Nurima Ribeiru Alkatiri, Bankada PD reprezenta husi Deputadu Manuel Henrique Noronha, Bankada KHUNTO, reprezenta husi Deputadu António Verdial de Sousa Gama, no  Bankada PLP reprezenta husi Xefe Bankada Maria Angelina Lopes Sarmento.

Iha enkontru no asina akordu ne’e husi parte  Estudante Universitáriu Timor-Leste (EUTL) reprezenta husi sira-nain hitu mak hanesan, Natalizio Nunes Martins, Francelina Aurea Freitas de Piedade, Marcelo dos Santos, José da Costa, Fernando M. de Andrade,  Caitano da Cruz no Cristovão de Araújo.

Vise-Prezidente Parlamentu Nasionál Alexandrino Afonso Nunes, iha ámbitu asina akordu ne’e husu manifestante sira fó tempu bá Parlamentu Nasionál atu halo nia servisu tuir akordu ne’ebé asina ona.

“Projetu lei ne’e tama bá meza Parlamentu no meza  sei baixa bá komisaun, ami atu debate ne’e iha loron 25 fulan-Setembru, semana oin. Pontu, sira ne’e ita halo akordu hamutuk, pelemenus imi simu bá depois, prosesu ne’e kuandu  la’o ona rezultadu iha,” Alexandrino Afonso Nunes hateten.

Nia hatutan ezijénsia EUTL ne’e Parlamentu Nasionál tau konsiderasaun no sei rezolve ezijénsia ne’e tuir ida-idak nian no tuir tempu ne’ebé maka iha.

Koordenadór EUTL, José da Costa, ba manifestante sira iha resintu UNTL hateten hamutuk iha ne’e la’ós tanba servisu laiha, maibé tanba kondisaun sosiál no realidade konkreta ne’ebé obriga  hamutuk, durante loron tolu, hahú hosi Segunda-Kuarta (15-17/09/2025), no ikus mai hetan vitória.

Nia hatutan Vitória ida-ne’e la’ós ema  ida nian, la’ós portavós nian, la’ós koordedor nian maibé vitoria ne’e konkista husi forsa maiór ne’ebé  hamutuk iha halo manifestasaun durante loron tolu no vitóri ida-ne’e konkista husi povu maubere.

Nia deklara Estudante Universitáriu Timor-Leste komunga prinsípiu no natureza kampus nian, EUTL independente, autonoma, demokrasia, justisa,  verdade, lia-loos. Nune’e,  vitória ne’ebé hetan la’ós tamba deputadu sira nia laran di’ak, maibé mai husi luta EUTL nian.

“Hakarak dehan bá kolega sira, kona-bá sosa  karreta, hanesan Tersa horiseik, ita akompaña hotu ona rezolusaun ne’ebé iha katak kansela no Kuarta ohin, ita konsege oras barak, liu husi mediasaun ho argumenta no ikus mai deside asina akordu ida halakon total lei pensaun mensal vitalísia no alterasaun ba lei manifestasaun,” José da Costa afirma.

Nia subliña, iha akordu ne’ebé líder bankada no EUTL konkorda katak, durante debate iha OJE 2026 iha fulan-Outubru, Parlamentu Nasionál sei haree atu husu bá  Ggovernu tau osan boot iha seitór importante sira hanesan, agrikultura, saúde, edukasaun, no infraestrutura ne’ebé iha impaktu direita ba povu nia moris diak.

Portavós EUTL, Cristovão de Araújo ne’ebé ativu iha manifestasaun no sempre akompaña diskusaun no mediasaun ho autoridade seguransa no mediasaun ho Parlamentu Nasionál hateten iha diálogu ne’e iha diskusaun lubuk ida, no EUTL nia ezijénsia mak atu halakon lei pensaun mensal vitalísia, no alterasaun lei liberdade de reuniaun no manifestasaun, liu-liu iha artigu 5 ne’ebé mak limita sidadaun sira atu halo manifestasaun menus husi metru 100.

EUTL mós hato’o agradesimentu bá instituisaun PNTL, ne’ebé fó seguransa másimu durante loron-tolu halo manifestasaun pasífiku ne’e la’o ho di’ak to’o hetan solusaun, mézmu iha dezentedimentu maibé nafatin iha seguransa too ohin loron.

Agradese mós bá média, liu husi jornalista sira ne’ebé nafatin halo kobertura, foti informasaun sira, entrevista, no halo publikasaun hodi dada atensaun husi públiku kona-bá asaun durante loron tolu ne’e.

Segundu Komandante Jeral PNTL, Komisariu Polísia  Pedro Belo hateten, vitória ida-ne’e sai vitória ida ne’ebé istória.

“Uluk kedas imi nia maun sira hakilar iha fatin ne’e ,maibé laiha final no ohin imi susesu. Ne’ebé vitória ida-ne’e, vitória ita-boot sira nian,  vitórai povu nian. Ita-boot sira nia maturidade ne’ebé diak, ita-boot sira sei kontrola situasaun sira. Horsehik no horbairua iha buat ne’ebé mosu maka’ás uitoan, maibé ita-boot sira kontrola nafatin emosaun hodi konkista vitória ida-ne’e,” Pedro Belo hateten.

Komisariu Polísia ne’e subliña úniku dalan diálogu mak bele iha solusaun atu rezolve problema hotu-hotu, loron tolu ne’e gás lakrimujéniu kona imi, kona média, jornalista sira,  Polísia, maibé hotu-hotu hamrik buka malu nafatin, no dialógu hodi buka solusaun, no hetan vitória.

“Nedunik ita hotu agradese ba ita nia Parlamentu, ita-nia deputadu sira ne’ebé maka loke dalan, loke odamatan bá ita hotu hodi hasoru malu, atu hetan rezultadu ne’ebé di’ak teb-tebes,” Pedro Belo hateten.

Pedro Belo subliña hakribi krime, violénsia no loke dalan ba dialógu hodi buka solusaun. Tamba ne’e hafoin ida ne’e, ida-idak fila bá nia uma, hela fatin ho disiplina, no hatudu bá públiku no mundu katak juventude no estudante Timor-Leste matenek.

Iha observasaun ne’ebé Rafa.tl iha haree katak, hafoin rona rezultadu, manifestante sira kontinua mobiliza malu tebe no dahur hamutuk ho PNTL ho jornalista sira. Liu tiha ida-ne’e, sira fila ba idak-idak nia uma ho hakmatek no tuir orden públiku.

Reportajen Ekipa Rafa.tl

Written by: RafaFM

Rate it

Sé maka ita

Harii husi Nilton no Akita durante tempu susar sira hafoin referendu, Rádiu Rafa mosu nu’udar símbolu esperansa no rekonstrusaun iha Timor-Leste. Ida-ne’e maka estasaun rádiu dahuluk ne’ebé mosu hafoin independénsia, halibur foin-sa’e sira, habelar ksolok, no fó lian ba jerasaun foun, maski bainhira barak sei hela iha uma ne’ebé halo ho ahu-ruin hafoin destruisaun ne’ebé kauza hosi violénsia ne’ebé mosu hafoin referendu 1999, iha ne’ebé timoroan sira vota atu haketak hosi Indonézia no harii nasaun ida ne’ebé independente no livre.

Kontaktu sira
error: Content is protected !!